Tak poďme na to. Prvé vytúžené prekvapenie - počatie. Počatie Ježiša vo mne... Nuž... A čo bude nasledovať? Mala by som si najprv urobiť nejaký zoznam. Tehuľky tak robia - čo ich čaká, na čo nemajú zabudnúť, kedy treba ísť na kontrolu a kedy napríklad cvičiť...
Neviem, či môj zoznam bude mať nejakú logiku:
- Precítiť tú radostnú novinu.
- Rozprávať sa s ním úplne bytostne, veď sa zrazu stane neoddeliteľnou súčasťou mojej osoby.
- Vnímať jeho pohyby, jeho chvenie vo mne.
- Báť sa o neho.
- Dávať pozor na všetko, čo mu môže ublížiť.
- Byť opatrná, citlivá, ale nie precitlivená... a odolná voči nepríjemným vonkajším podnetom.
- Obmedziť niektoré svoje aktivity.
- Zbytočne sa nerozčuľovať.
- Chodiť s ním na prechádzky a meniť sa. Nielen veľkosť šiat. A vytešovať sa, ako rastie.
- Dávať sa mu - len nech mu nič nechýba...
- Prežívať to očakávanie spoločne v rodine, s manželom a ďalšími blízkymi.
- A neskrývať sa. Nemám čo tajiť. Že čakám Ježiša...? Že sa pripravujem na pôrod? Raz to skrátka príde. A bude to aj bolieť, viem.
Je úžasné, že ma ktosi poctil takouto dôverou. Vynosiť Ježiša... Aké je to namáhavé a náročné! Zodpovedné. A krásne, predovšetkým.
Budem mu spievať uspávanky, budem netrpezlivo čakať a naštudujem si všetky dostupné príručky o tom očakávanom Dieťati.
Len si neviem predstaviť, čo povie lekár na ultrazvuku... Spozná ho?